Svinia
- zaniknutehrady
- Jan 2, 2019
- 3 min read
Updated: Jan 4, 2019
V Šarišskej vrchovine v údolí potokov Veľká a Malá Svinka sa na zhruba jeden a pol hektári rozprestiera na prvý pohľad všedná dedinka Svinia. Akokoľvek nenápadne však môže na prvý pohľad vyzerať, nachádza sa v nej obdivuhodný kus histórie. Pozrime sa spolu na zaniknutý hrad, na ktorého území sa dnes nachádza rímskokatolícky kostol.
Vznik: otázny, zrejme niekedy počas 13. storočia Zánik: po roku 1464 prestavaný na kostol
História obce Svinia je hneď v niekoľkých ohľadoch zahalená rúškom tajomstva. Prvá písomná zmienka pochádza až z roku 1262, keď uhorský kráľ Belo IV. obdaril za úspešné ťaženie vo vojne proti Bulharom generála Meršeho veľkými územiami, ktorých súčasťou bola aj dedina. I napriek tomu však s najvyššou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou Svinia existovala dávno predtým, prvým vlastníkom tejto osady sa mal stať slavónsky panovník Bank ešte na začiatku trinásteho storočia.
Ďalšia záhada sa týka názvu obce. Jedna z teórií hovorí o tom, že Svinia bola pomenovaná podľa dvoch neďalekých potokov, Veľkej a Malej svinky, ktoré sa niekedy volali Svinná. Je tu však aj druhý, o niečo prozaickejší názor, podľa ktorého je názov Svinia odvodený od svíň, ktoré sa na jej území chovali. To by však znamenalo, že vzniknúť mohla ešte pred jedenástym storočím.
Jazykové okienko.
Hovorí sa, že za svoj idiogram by sme sa nemali hanbiť, a tak si ujasnime to, ako sa správne píšu tvary odvodené od obce Svinia. Všimol som si totiž, že v mnohých publikáciách, žiaľ, i v nejednej odbornej, si ich autori často mýlia.
V prvom rade si musíme uvedomiť, že názov dediny Svinia má tvar prídavného mena. Podľa Pravidiel slovenského pravopisu ho vzhľadom na mäkké zakončenie skloňujeme podľa vzoru "cudzí". Druhý pád názvu obce má teda podobu Svinej.
Obyvateľom obce Svinia sú Sviňan, v ženskom rode je to Svinianka. Obyvateľmi sú Sviňania a Svinianky. Od názvu dediny je odvodené prídavné meno sviniansky.
Svinia bola v stredoveku villa principalis, hlavná dedina celého feudálneho panstva, a tak bola prítomnosť hradu nevyhnutnosťou. Tu sa však dostávame ku ďalšej mystérii, ktorou je obdobie a okolnosti, pri akých vznikal. Zatiaľ čo rešpektovaný maďarský archeológ Fügedi tvrdí, že jeho výstavba prebiehala v rozmedzí rokov 1262 až 1311 a ako najpravdepodobnejšiu možnosť uvádza rok 1282, slovenskí znalci sa zhodujú na tom, že vznikol vďaka templárom ešte na začiatku trinásteho storočia.
Smetana vo svojom článku tvrdí, že po tatárskom vpáde z polovice trinásteho storočia prešiel hrad do majetku rodiny Merše, ktorá v jeho blízkosti v roku 1274 postavila kaplnku, prítomnosť ktorej potvrdila listina z roku 1320. V šesťdesiatych rokoch pätnásteho storočia Jánovi Merše kráľ Matej Korvín povolil prebudovať hrádok na pevnôstku. Bola obklopená múrmi, baštami a priekopami.
Historické pramene neuvádzajú kedy bola pevnôstka prestavaná, avšak na jej mieste stál v roku 1687 počas Prešovských krvavých jatiek kostol. Svinia bola od šestnásteho storočia protestantskou obcou a tajne tu boli pochovaní prešovskí mešťania popravení generálom Antoniom di Carrafom. Konkrétne sa do dediny previezli štyri telá, ktoré odpočívali v hrobke pod kostolnou vežou. Celá udalosť však bola prísne tajná a jedinou správou, ktorá zaznamenala jej priebeh, je Rezikov spis Theatrum Eperiense Publicum. Tieto obete, menovite Juraj Radvanský, Andreja Keczera, Jána Bertók a Gabriel Palásty, boli exhumované v roku 1930.
Kostol vo Svinej bol pre evanjelickú cirkev všeobecne mimoriadne dôležitý. V období hrôzostrašných udalostí generála Caraffu sa tu zhromažďovali na omšiach a výročných slávnostiach jej prívrženci z celého okolia, chodili sem dokonca i protestanti z Prešova. V devätnástom storočí však evanjelici o kostol prišli a až do súčasných dôb je katolícky. Pamätníci si ešte spomenú na to, že po vypuknutí Druhej svetovej vojny bol vyplienený, no ukradnuté predmety sa onedlho našli v osade Bunde.
Súčasťou gotického kostola Panny Márie s renesančnou rebrovou klenbou je veža, ktorá bola k nemu pristavaná v roku 1628, a kamenné presbytérium s klenbou v tvare hviezdice. Pred vstupom sa nachádza náhrobný kameň s reliéfom kríža. V blízkosti možno vidieť novodobý cintorín a pôsobí tu tiež farnosť, pod ktorú spadá päť neďalekých kostolov, patriaca od roku 2009 k dekanátu Prešov II.
Hrádok v Svinej podliehal podrobnému prieskumu lokality, počas ktorej sa Čaplovičovi a Slivkovi podarilo nájsť niekoľko kúskov keramiky z trinásteho a štrnásteho storočia.
Bibliografické odkazy:
Do kostola. 2017. História. [cit. 2019-01-04]. URL: <http://www.dokostola.sk/kostol/411088-narodenia-panny-marie>
Obec Svinia. 2017. História. [cit. 2019-01-04]. URL: <http://www.obecsvinia.sk/-historia >
POVAŽAJ, M. a kolektív autorov.: Pravidlá slovenského pravopisu. VEDA. Bratislava 2000, s.576. ISBN: 978-80-224-1331-2
SLIVKA, M - VALLAŠEK A.: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Východoslovenské vydavateľstvo Košice. Košice 1991, s.205. ISBN: 80-85174-42-1
SMETANA, P. 1994. Oprášená história. In: Prešovský večerník. Prešov. s. 8-10. ISSN: 13364030, 1994, roč. 4.
ULIČNÝ, F. 2009. Dejiny obce Svinia podľa Ferdinanda Uličného. In: Občasník Základnej školy s materskou školou vo Svinej Sviniarik. Svinia. s. 11.
Comments